chobiho dobrodružstvá

Občianske združenie zachraňujúce skoro 800 rokov starú ruinu Lietavského hradu hľadá darcov aj na internete. Záchrana zrúcaniny hradu Lietava sa zaradila do Dobrej krajiny. Ide o projekt Nadácie Pontis. Internetovú stránku, ktorá predstavuje na svojom internetovom portáli 51 projektov neziskových organizácií. Portál im pomáha hľadať darcov.

Po najnovších objavoch na hrade Lietava pribudnú do nákresov jeho pôdorysu ďalšie krivky. Predstavy o tom ako kedysi vyzeral sú tak opäť celistvejšie a dopomohli k tomu nielen archeologické výskumy členov Združenia na záchranu Lietavského hradu, ale aj práca firemných dobrovoľníkov a študentov. Medzi ešte takmer čerstvé nálezy patria črepy z nádob, kachlice a niekoľko mincí, pravdepodobne zo 16. – 17. storočia.

„Už desať rokov vlastnoručne opravujú zrúcaninu“. Na začiatku bola jedna zrúcanina nad dedinou, pár mladých chalanov, nadšenie a strašne veľa kosenia. Dnes, takmer po desiatich rokoch, je Združenie na záchranu Lietavského hradu prvým občianskym združením, ktoré získalo hrad do svojho vlastníctva. „Ľudia sa nás pýtajú, kedy ho zatvoríme a začneme vyberať vstupné. Majú to tak vžité, že ako náhle na Slovensku niekto niečo vlastní, dá tam veľkú zámku,“ hovorí Ľubomír Chobot. „My sme však neprišli hrad vlastniť, ale mu pomôcť.“

Na hrade Lietava to posledný marcový víkend žilo ako v úli. Takmer osemstoročný „deduško“ sa vďaka peknému počasiu tešil nielen návšteve prvých tohtoročných turistov, ale ožil aj pracovným elánom. Združenie na záchranu Lietavského hradu v sobotu 28. marca usporiadalo prvé stretnutie za účelom rekonštrukčných prác v tomto roku. Jeho cieľom bolo predovšetkým pokračovať v čistení zasypanej studne, ktorej čistenie sa začalo minulý rok.

Zúčastniť sa volieb by sa mal každý občan našej republiky. Dôvodov je mnoho. Najhlavnejší z nich je, že len občan rozhoduje o budúcnosti našej krajiny, kde sa budeme uberať a ktorým smerom. Nie politické strany sú najsilnejšie tu v našej krajine, ale občianska iniciatíva dokáže aj nemožné.

Má Lietavský hrad duchov a strašidlá, sú tu tajné chodby, chodia sem hľadači pokladov? Čo hovoria odborníci a čo prútikári? V akom stave je zrúcanina, čo vzácne sme navždy stratili a akým spôsobom sa nadšenci pokúšajú zachrániť to, čo nám zostalo? Určite so mnou budete súhlasiť, že Hrad Lietava je určite jedným z najcharizmatickejších miest v okolí Žiliny. Musia si to myslieť aj tí, ktorí sa ho rozhodli zachrániť. Združenie na záchranu Lietavského hradu je prvým občianskym združením na Slovensku, ktoré vlastní celú zrúcaninu hradu, okrem pozemku. Je to združenie dobrovoľníkov, ktoré už má, ako vlastník hradu, povinnosť postarať sa o hrad ako o kultúrnu pamiatku. Ako to všetko začalo a ako pokračuje? Rozprávali sme sa s riaditeľom združenia Ľubomírom Chobotom (35).

Lietavský hrad má po dlhej dobe opäť hradných pánov. Nejde o nejakých novodobých šľachticov, ani o dobrodruhov, ktorým sa cnie za starými časmi. Zodpovednosť a cieľ zachovať zrúcaniny pre budúce generácie im to ani nedovoľujú. Sú to ľudia, ktorí sa roky snažia pre budúce generácie zachrániť túto zrúcaninu - skvost okolia Žiliny. Pôsobia pod hlavičkou Združenie na záchranu Lietavského hradu.

Šarišský hrad sa nachádza nad mestečkom Veľký Šariš a je to malebná a krásna zrúcanina. Má však problém, ktorý trápia aj iné zrúcaniny slovenských hradov. Hrad sa nachádza momentálne ešte ako tak kompaktný avšak blíži sa jeho čas zlomu. Hrad je potrebné zakonzervovať ináč sa z peknej zrúcaniny stane kopa neforemnej sute. Je tam veľa práce, ale jeho zachovanie stojí za to.

Zaujímavosťou Lietavského hradu je hlboká cisterna, neskôr nazývaná živou studňou, ktorá bola vykopaná na úpätí skaliska na hlavnom nádvorí. Alojz Medňanský v knihe z roku 1844 : Malebná cesta dolu Váhom o nej píše: "Studňa je naozaj pozoruhodná. Asi na dve siahy do hĺbky je v skale vytesaný otvor, zrazu sa potom rozširujúci vo velikánsku podzemnú miestnosť a až uprostred nej zostupuje do hroznej hlbiny vlastná studňa".

Na zlepencovom brale, na ktorom stojí Lietavský hrad, bolo rušno pred vznikom jeho mocných múrov. Hradné návršie, ale rovnako aj susedné vyvýšeniny boli osídlené a opevnené už v mladšej dobe bronzovej. Žil tu vtedy ľud lužických popolnicových ľudí (1500 až 700 rokov pred n. l.) Aj v dobe železnej boli tieto vrcholky kopcov nepretržite obývané človekom a tak aj výstavba murovaného hradu na tomto pravekom sídlisku, bola iba dovŕšením jeho dejinného zástoja.

Pozoruji krajinu, která otvírá prostor přede mnou. Krajinu členitou a hluboce přeťatou koryty řek. Nad lány pooraných polí se vlní stráně porostlé šlechtěnými travinami, tu a tam jsou spásány dobytkem, jinde pečlivě posečeny. Kuželovité snopy sena pak tvoří na poli pravidelnou linii mizící na okraji lesa. Vesnice se v dolinách klikatí podél potoků a řek, v podhorských oblastech stoupají vzhůru stráněmi, aby se dlouhými pásy zakously do lesa na úbočí hory.

Záchrana zrúcanín hradov je dnes prioritou mnohých občianskych združení na Slovensku. Problémom zrúcanín hradov sú však majetkovo-právne vzťahy, ktoré často znemožňujú konať vo veci záchrany hradov a tým aj blokujú získavanie finančných prostriedkov na záchranu. Medzi najväčšie prekážky patrí skutočnosť, že hrady ako stavby väčšinou de facto neexistujú a tento problém je možné riešiť len komplexne za účasti orgánov štátnej správy. Zrúcaniny hradov by mali potom šancu byť aj v budúcnosti symbolom daného kraja a v prípade záujmu verejnosti by boli zachované aj pre budúce generácie.

Dňa 25. januára 2008 sa stretli na Krajskom pamiatkovom úrade v Žiline , vlastník parcely hradu Lietava – Pozemkové spoločenstvo lesné Lietava a momentálny správca NKP Hradu Lietava – Združenie na záchranu Lietavského hradu. Dôvod stretnutia bolo vyriešenie vlastníckych vzťahov k NKP hradu Lietava.

Na trhu operuje skupina firiem, ktorých jadrom činnosti je predávanie "katalógovej reklamy" prostredníctvom podvodu. Obštrukčne napísanou zmluvou, pod zámienkou "opravy kontaktných údajou uverejnených v Internetovom registri" získavajú svoje zákazky.

Združenie na záchranu Lietavského hradu už od roku 2003 aktívne spolupracuje s vlastníkom pri realizácii konzervácie národnej kultúrnej pamiatky zrúcaniny hradu Lietava. Prvý Workshop na tému : Ochrana torzálnej architektúry sme usporiadali v júni roku 2003. Naviazali sme kontakty s odborníkmi a priamo na pamiatke dochádzalo k odovzdávaniu praktických i teoretických skúseností. V roku 2004 prebehli ďalšie tri podobné akcie, pri ktorých sa schádzali záujemcovia o ochranu historických torz na úrovni odborník – laik. V roku 2005 sme s projektom „Poznajme a chráňme hrady Európy boli podporení EÚ fondom Culture 2000. V tom istom roku sme usporiadali taktiež cyklus Workshopov a seminárov na tému Ochrana zrúcanín v kultúrnej krajine. Výstupom tohto projektu bola kniha: Ochrana zrúcanín v kultúrnej krajine. Celý projekt bol podporený z fondu: Obnovme si svoj dom 1.3 MK SR. V roku 2006 sme boli zapojení do projektu: ,,Záchrana pamiatok pre budúce generácie“ podporeného fondom EÚ Culture 2000. Základom projektu bolo organizovanie Workshopov z našej strany predovšetkým na tému ochrana historických torz. Z predchádzajúcich odstavcov vyplýva, že máme s organizovaním podobných aktivít bohaté skúsenosti.

Zrúcanina hradu Lietava patrí k najrozsiahlejším a hradným objektom na Slovensku. Za viac ako sedem storočí svojej existencie prišiel dlhým stavebným vývojom ukončeným renesančnou prestavbou. Posledných dvestopäťdesiat rokov je opustený a jeho súčasný stav je alarmujúci. Základ hradu tvorila hranolová veža (dnes zachovalá do výšky 14. metrov). Vo východnom smere bol k veži pristavený mohutný hradný palác ukončený kaplnkou. Dodnes nesú jeho múry architektonické detaily. Stav palácových múrov je však kritický (vzniká značný odklon z vnútornej osy). Západným smerom od veže sa nachádza piata brána hradu (má značne poškodený plášť muriva) a ďalej na západ stojí ďalšie obytné budovy a palác. Na severovýchodnej strane od vnútorného hradu je predhradie ukončené Podkovovitou vežou a rondelovou delovou baštou. Rovnobežne s prvým predhradím sa tiahne druhé predhradie ukončené vstupnou bránou.

„Kedykoľvek som stál pod stenami hradnej zrúcaniny, napĺňal ma zvláštny pocit. Akoby okolo mňa prechádzala história a nebola zmrazená v konkrétnej podobe zachovalej stavby, ale kontinuálne pokračovala. Holé popraskané múry, nepatrné zbytky omietok, zubaté, nerovné korunky zachovalých hradieb. Toto a mnoho ďalších detailov vyvoláva v človeku bezprostredný zážitok, ktorý je nazývaný cenou veku, hodnotou starnutia alebo dojmom pominuteľnosti, kde sa do kontextu stavia boj s prírodou a ľudským dielom.“

" Život to je len cesta vravela mi mama keď bol som malý. Aj keď mne sa to nezdá, valia sa len ľudia a z kopca skaly. Majú odvekú túžbu rozbiť atóm, zostať mladý, spútať hviezdy. Pre nás bola to veda vtedy keď sme ešte na stromy liezli." ( Časť z textu piesne Cesta )

Lietavský hrad je unikátom nielen zo slovenského pohľadu, ale aj v rámci celej strednej Európy. Práve na jeho zachovanie vzniklo dňa 20. 8. 1999 Združenie na záchranu Lietavského hradu. Združenie pracuje ako propagačné, organizačné a informačné centrum. Je samostatnou právnickou osobou, má neziskový charakter. To znamená, že všetci členovia združenia pracujú dobrovoľne bez nároku na finančnú odmenu.