chobiho dobrodružstvá

Občianske združenie zachraňujúce skoro 800 rokov starú ruinu Lietavského hradu hľadá darcov aj na internete. Záchrana zrúcaniny hradu Lietava sa zaradila do Dobrej krajiny. Ide o projekt Nadácie Pontis. Internetovú stránku, ktorá predstavuje na svojom internetovom portáli 51 projektov neziskových organizácií. Portál im pomáha hľadať darcov.

Po najnovších objavoch na hrade Lietava pribudnú do nákresov jeho pôdorysu ďalšie krivky. Predstavy o tom ako kedysi vyzeral sú tak opäť celistvejšie a dopomohli k tomu nielen archeologické výskumy členov Združenia na záchranu Lietavského hradu, ale aj práca firemných dobrovoľníkov a študentov. Medzi ešte takmer čerstvé nálezy patria črepy z nádob, kachlice a niekoľko mincí, pravdepodobne zo 16. – 17. storočia.

„Už desať rokov vlastnoručne opravujú zrúcaninu“. Na začiatku bola jedna zrúcanina nad dedinou, pár mladých chalanov, nadšenie a strašne veľa kosenia. Dnes, takmer po desiatich rokoch, je Združenie na záchranu Lietavského hradu prvým občianskym združením, ktoré získalo hrad do svojho vlastníctva. „Ľudia sa nás pýtajú, kedy ho zatvoríme a začneme vyberať vstupné. Majú to tak vžité, že ako náhle na Slovensku niekto niečo vlastní, dá tam veľkú zámku,“ hovorí Ľubomír Chobot. „My sme však neprišli hrad vlastniť, ale mu pomôcť.“

Na hrade Lietava to posledný marcový víkend žilo ako v úli. Takmer osemstoročný „deduško“ sa vďaka peknému počasiu tešil nielen návšteve prvých tohtoročných turistov, ale ožil aj pracovným elánom. Združenie na záchranu Lietavského hradu v sobotu 28. marca usporiadalo prvé stretnutie za účelom rekonštrukčných prác v tomto roku. Jeho cieľom bolo predovšetkým pokračovať v čistení zasypanej studne, ktorej čistenie sa začalo minulý rok.

Má Lietavský hrad duchov a strašidlá, sú tu tajné chodby, chodia sem hľadači pokladov? Čo hovoria odborníci a čo prútikári? V akom stave je zrúcanina, čo vzácne sme navždy stratili a akým spôsobom sa nadšenci pokúšajú zachrániť to, čo nám zostalo? Určite so mnou budete súhlasiť, že Hrad Lietava je určite jedným z najcharizmatickejších miest v okolí Žiliny. Musia si to myslieť aj tí, ktorí sa ho rozhodli zachrániť. Združenie na záchranu Lietavského hradu je prvým občianskym združením na Slovensku, ktoré vlastní celú zrúcaninu hradu, okrem pozemku. Je to združenie dobrovoľníkov, ktoré už má, ako vlastník hradu, povinnosť postarať sa o hrad ako o kultúrnu pamiatku. Ako to všetko začalo a ako pokračuje? Rozprávali sme sa s riaditeľom združenia Ľubomírom Chobotom (35).

Lietavský hrad má po dlhej dobe opäť hradných pánov. Nejde o nejakých novodobých šľachticov, ani o dobrodruhov, ktorým sa cnie za starými časmi. Zodpovednosť a cieľ zachovať zrúcaniny pre budúce generácie im to ani nedovoľujú. Sú to ľudia, ktorí sa roky snažia pre budúce generácie zachrániť túto zrúcaninu - skvost okolia Žiliny. Pôsobia pod hlavičkou Združenie na záchranu Lietavského hradu.

Zaujímavosťou Lietavského hradu je hlboká cisterna, neskôr nazývaná živou studňou, ktorá bola vykopaná na úpätí skaliska na hlavnom nádvorí. Alojz Medňanský v knihe z roku 1844 : Malebná cesta dolu Váhom o nej píše: "Studňa je naozaj pozoruhodná. Asi na dve siahy do hĺbky je v skale vytesaný otvor, zrazu sa potom rozširujúci vo velikánsku podzemnú miestnosť a až uprostred nej zostupuje do hroznej hlbiny vlastná studňa".

Na zlepencovom brale, na ktorom stojí Lietavský hrad, bolo rušno pred vznikom jeho mocných múrov. Hradné návršie, ale rovnako aj susedné vyvýšeniny boli osídlené a opevnené už v mladšej dobe bronzovej. Žil tu vtedy ľud lužických popolnicových ľudí (1500 až 700 rokov pred n. l.) Aj v dobe železnej boli tieto vrcholky kopcov nepretržite obývané človekom a tak aj výstavba murovaného hradu na tomto pravekom sídlisku, bola iba dovŕšením jeho dejinného zástoja.

Záchrana zrúcanín hradov je dnes prioritou mnohých občianskych združení na Slovensku. Problémom zrúcanín hradov sú však majetkovo-právne vzťahy, ktoré často znemožňujú konať vo veci záchrany hradov a tým aj blokujú získavanie finančných prostriedkov na záchranu. Medzi najväčšie prekážky patrí skutočnosť, že hrady ako stavby väčšinou de facto neexistujú a tento problém je možné riešiť len komplexne za účasti orgánov štátnej správy. Zrúcaniny hradov by mali potom šancu byť aj v budúcnosti symbolom daného kraja a v prípade záujmu verejnosti by boli zachované aj pre budúce generácie.

Dňa 25. januára 2008 sa stretli na Krajskom pamiatkovom úrade v Žiline , vlastník parcely hradu Lietava – Pozemkové spoločenstvo lesné Lietava a momentálny správca NKP Hradu Lietava – Združenie na záchranu Lietavského hradu. Dôvod stretnutia bolo vyriešenie vlastníckych vzťahov k NKP hradu Lietava.

Zrúcanina hradu Lietava patrí k najrozsiahlejším a hradným objektom na Slovensku. Za viac ako sedem storočí svojej existencie prišiel dlhým stavebným vývojom ukončeným renesančnou prestavbou. Posledných dvestopäťdesiat rokov je opustený a jeho súčasný stav je alarmujúci. Základ hradu tvorila hranolová veža (dnes zachovalá do výšky 14. metrov). Vo východnom smere bol k veži pristavený mohutný hradný palác ukončený kaplnkou. Dodnes nesú jeho múry architektonické detaily. Stav palácových múrov je však kritický (vzniká značný odklon z vnútornej osy). Západným smerom od veže sa nachádza piata brána hradu (má značne poškodený plášť muriva) a ďalej na západ stojí ďalšie obytné budovy a palác. Na severovýchodnej strane od vnútorného hradu je predhradie ukončené Podkovovitou vežou a rondelovou delovou baštou. Rovnobežne s prvým predhradím sa tiahne druhé predhradie ukončené vstupnou bránou.

Lietavský hrad je unikátom nielen zo slovenského pohľadu, ale aj v rámci celej strednej Európy. Práve na jeho zachovanie vzniklo dňa 20. 8. 1999 Združenie na záchranu Lietavského hradu. Združenie pracuje ako propagačné, organizačné a informačné centrum. Je samostatnou právnickou osobou, má neziskový charakter. To znamená, že všetci členovia združenia pracujú dobrovoľne bez nároku na finančnú odmenu.