Skalnatý hrebeň na východnom výbežku Súľovskej vrchoviny si v poslednej štvrtine 13. storočia za stavebnú parcelu vybral pravdepodobne niekto z rodu Balašovcov. Na najvyššej časti skaliska postavili štvorpodlažnú vežu štvorcového pôdorysu. Severovýchodne od veže sa tiahla hradba. Pôvodnú dispozíciu doplňoval menší palác. Začiatkom 14.stor. zabral hrad Matúš Čák, ale po jeho smrti roku 1321, dobyli hrad vojská kráľa Karola Róberta a hrad vrátili Balašovcom. Roku 1360 dostávajú hrad Bebekovci a rozširujú ho severovýchodným smerom. Ďalším známym pánom Lietavy sa v roku 1474 stal Pavol Kiniži, ktorý rýchlo pristúpil k mohutnej prestavbe pevnosti. Juhozápadným smerom od hlavnej veže postavil palác zakončený stavbou veľkej obytnej veže. Na jej nároží sa zachoval Kinižiho erb. Nový vstup do hradu ústil do štvorhrannej prejazdnej veže, na severozápadnej strane napojenej do obvodovej hradby. Severné nádvorie bolo spevnené valcovou baštou. Tu sa hradba v pravom uhle zalomila na východ, kde bola ukončená veľkou štvorpodlažnou podkovovitou vežou. V prvej polovici 16. storočia sa na Lietave usadil Mikuláš Kostka. Rozohnal kráľovské vojsko, ktoré mu malo hrad odobrať a neskôr nechal pred bránami hradu palicovať kráľovského poverenca tak, že úbohý Ján Lukáči ranám podľahol. Kostka sa do dejín hradu vpísal taktiež stavebnou činnosťou. Vybudoval novú bránu prerazením severnej obvodovej hradby a postavil tiež veľký rondel na východnej strane hradu. Ďalší pán František Thurzo (od roku 1558) dal hrad renesančne prestavať. Fragmenty tejto prestavby zdobia hrad dodnes, napríklad oblúkové atiky alebo zvyšky sgrafitovej výzdoby. Počas jeho panovania bol na hrade vybudovaný posledný hradobný okruh. Otvárala ho nová vežová brána, ďalej sa tiahla hradba na sever. Pri valcovej veži vznikla ďalšia brána – nazývaná Orlová. Františkov syn, palatín Juraj Thurzo, pokračoval v zvelebovaní panstva, aj hradu ale po jeho smrti sa pozvoľna začína skaza hradu. Od polovice 18. storočia je hrad opustený. Za 250 rokov chátrania sa hrad dostal do havarijného stavu. V tomto štádiu ho v roku 2003 prevzalo do nájmu Združenie na záchranu Lietavského hradu, ktoré s pomocou sponzorov, grantových organizácií a Európskych fondov usiluje o zmiernenie rozpadu zrúcaniny a jeho citlivú konzerváciu a statické zabezpečenie.
Komentáre