chobiho dobrodružstvá

Vnútorné architektonické detaily čakali pod suťou v objekte prvej brány na svoje odkrytie. „Dnes už vieme, ako vyzerala v prízemí, že bola zaklenutá valenou klenbou a z ktorých okien bola presvetľovaná. V podstate sa nám objavila tvár tohto objektu, ktorá doteraz nebola známa. Ani najstarší ľudia, ktorí sem chodievali od vojny a hrad veľmi dobre poznajú, ju v takejto podobe nevideli,“ rozpráva Ľubomír Chobot, riaditeľ Združenia na záchranu Lietavského hradu a vysvetľuje, že Prvá brána je jedným z tých hradných objektov, ktoré sú momentálne v najhavarijnejšom stave. „Do roku 2009 sme sa jej v podstate ani nedotkli, lebo sme konzervovali najvzácnejšie časti gotickej a renesančnej časti v hornom a strednom hrade,“ pokračuje Ľ. Chobot, s tým, že prednosť má vždy to, čo je staršie, a teda vzácnejšie.

Drevené uhlie aj odpadová jama

Medzi ďalšie úspechy patrí nájdenie múra pred vežou starej brány, ktorý do dnešného obdobia nie je zaznamenaný v pôdorysoch hradu. „Múr buď držal pôvodný drevený most cez starú bránu v obdobím Pavla Kinižiho, alebo to bola zadná priečka polkruhovej bašty,“ hovorí Ľ. Chobot a pridáva, že pri jednej z vnútorných sond odkryli veľké množstvo dreveného uhlia. „Sú dohady o tom, či sa tam vyrábal pušný prach, či to bol sklad dreveného uhlia. Je to veľmi zaujímavé,“ myslí si.
Archeologické sondy odhalili aj črepy z džbánov, kachlice a niekoľko mincí, tzv. libertášov z Rákociho obdobia. „Už v tom období boli v podstate bezcenné, mali nízku kúpnu silu,“ hovorí o minciach, ktoré momentálne archeológovia v Nitre čistia, Peter Bednár z Archeologického ústavu SAV v Nitre. Potvrdil nám, že toto platidlo možno držal v rukách aj Jánošík. „Veď aj Jánošík patril do partie kurucov, ktorí Rákociho neskôr opustili.“
Podľa archeológa Petra Bednára však stavebno-historický a archeologický výskum v oblasti odkrývania architektonických skvostov hradu prináša omnoho podstatnejšie nálezy ako sú spomínané mince či črepy. „To z hradu, čo vidíme, je výsledok jeho prestavieb, ale práve pri takýchto prácach sa odkrývajú veci, ktoré nie sú doteraz nikde zaznamenané,“ vysvetľuje. „Ťažko povedať, napríklad, koľko celých džbánov vzíde z nálezov. Zdá sa, že črepy, ktoré sa našli, sú v podstate odpadom, ktorý vyhadzovali na miesto, na ktorom sa podarilo ich nájsť,“ dodáva P. Bednár s tým, že nálezy zrejme pochádzajú z čias posledných stavebných úprav hradu, zo 16. a 17. storočia.
Miestom, ktoré Peter Bednár spomína, je teda zrejme odpadová jama. „Predpokladáme, že áno a že sa nachádzala práve v časti, kde sme robili archeologický výskum. Táto časť bola po zániku spomínaného mosta v 15. storočí pravdepodobne využívaná ako odpadová jama, pretože už vznikol nový hradobný okruh. Našli sa tam lebky hovädzieho dobytka a veľmi veľké množstvo kostí,“ dodáva Ľ. Chobot.
Nálezy preverené a zdokumentované v Nitre by mali podľa P. Bednára skončiť v Považskom múzeu, tak, ako aj ďalšie nálezy zo žilinského regiónu.

Kolobeh života zrúcaniny

Vráťme sa však k hradu, ktorý sa členovia združenia snažia okrem odkrývania aj konzervovať. Vlastne, po odkrytí je konzervácia nevyhnutnosťou, pretože odkrytému či zvetranému murivu hrozí zrútenie. Postupnosť prác na hrade, určuje, samozrejme, metodik pamiatkového vzdelania. Ľ. Chobot je zmierený s rizikom, že záchrancovia jednoducho niečo nestihnú. „Je to však prirodzený kolobeh života zrúcaniny,“ konštatuje. Je však rád, že majú kvalitnú fotodokumentáciu hradu a veľmi dobré zamerania z roku 1972. „Aj keby sa nejaká časť hradu zrútila, vedeli by sme to podľa dokumentácie, ak by bolo nutné, vrátiť späť,“ tvrdí Ľ. Chobot. Napríklad objekt prvej brány je podľa Ľ. Chobota v takom stave, že prvá etapa jeho záchrany bude možno len jednou z desiatich. „Dá sa povedať, že bránu zachraňujeme v hodine dvanástej, pretože jej chýba asi 50 percent z lícneho muriva, ktoré je dôležité,“ opisuje. „Hrad bol opustený, pretože už bol nevhodný na bývanie. Poslední majitelia ho ani veľmi neudržiavali,“ konštatuje Peter Bednár.

Lietavský múr nárekov

Zub času ohlodal čo bolo zanedbané. „Keby sme mohli, sme rozlezení ako mravce po celom hrade a pracujeme, no na to je nás málo,“ reaguje Ľubomír Chobot. Napriek tomu si ciele vždy vytýčia, lebo pracovať musia premyslene. „Ak boh dá, zdravie vydrží a budú sily a dobrovoľníci, na konci roka by sme mohli mať za sebou úspešnú konzerváciu časti prvej brány, zakonzervovaný západný exteriér hlavnej veže a opravené porušené nárožie starej brány,“ vymenúva Ľ. Chobot a dodáva: „Budú osadené nové okná veže starej brány na treťom poschodí, taktiež bude osadené kamenné ostenie na druhom poschodí, ktoré nám vyrábajú kamenárski sochári a budú zamurované aj kaverny veže – teda diery.“
V máji sa podarilo domurovať jednu veľkú dieru na tzv. múre nárekov, teda v dolnom obrannom múre. Dnes už vedia, že dolný obranný múr nebol stavaný na skale, ale do základov. A prečo dostal takýto názov? „Lebo na tomto mieste sa najviac dobrovoľníkov učilo murovať. Je to však ľudské, autentické, a nie veľmi viditeľné,“ usmieva sa riaditeľ. Táto diera mohla byť onedlho príčinou toho, že by múr už neexistoval. No keďže možno už o 10 rokov by aj napriek tejto oprave mohla začať vznikať znova, odštartovali v rámci projektu Naša Žilina, do ktorého sa zapojili dobrovoľníci z rôznych firiem, projekt odvodnenia celého „múru nárekov“ v dĺžke 32 metrov. Časť práce už dobrovoľníci urobili. „Počas sezóny 2009 by sme múr chceli vyspádovať, odvodniť a pekne do určitej výšky zasypať. Je to náročná práca, ale prisľúbili sa nám zamestnanci firmy Hewlett Packard, ktorí chodia každoročne pomáhať. Aj samotný manažment Nadácie Pontis, ktorá nás v niekoľkých projektoch podporila, sa rozhodli jeden víkend venovať prácam na hrade,“ plánuje Ľ. Chobot.

Cenná podpora, vzácna propagácia

Ministerstvo kultúry schválilo občianskemu združeniu ako vlastníkovi hradu dotáciu 22 200 eur (668 tisíc Sk). Podporil ich aj Žilinský samosprávny kraj 1200 eurami. Tie použijú na opravy kaverny kaplnky. „Na začiatku sme si mysleli, že tam bolo okno, no po pamiatkovom výskume vieme, že diera vznikla jednoducho zlodejinou,“ hovorí Ľubomír Chobot. Sumarizuje, že ďalšie financie pre hrad prídu z úspešného projektu Konta Orange (2 tisíc eur a z Nadácie VÚB (6600 eur).
Nedávno uzrela svetlo sveta aj nová publikácia s názvom Spoznajme problémy zrúcanín 2008. Zaoberá sa 40 hradnými lokalitami na Slovensku. „Je to o ich histórii i súčasnom stave a vlastníkovi i o tom, čo sa v jednotlivých hradných lokalitách urobilo do daného obdobia. Lebo z približne 120 hradov, ktoré máme sa iba s jednou tretinou z nich niečo deje, ostatné sú ponechané zubu času,“ uzatvára riaditeľ združenia. Knižka by mala byť pokrstená na hrade Lietava 21. augusta, kedy si združenie pripomenie 10. výročie od svojho založenia a na hrade chce zorganizovať pre všetkých svojich priaznivcov pútavé oslavy. Budeme vás o tom informovať.

"Hradná zrúcanina je miestom, kde človek nachádza priestor na rozvinutie fantázie, ktorá nás dokáže preniesť do historického obdobia. Objekt však nemôže súperiť so zubom času, ktorý nám vytrvalo a všemožne berie historické dielo spred očí. Dnes sa kocháme na vysokých ohlodaných múroch, no zajtra sa z rachotom môže zrútiť cenné stredoveké murivo. Máme právo rozhodnúť neponúknuť podobný pohľad a pocit budúcim generáciám? Niekoľko odvážnych sa rozhodlo pokúsiť spomaliť čas a venujú svoje voľné chvíle pre záchranu goticko - renesančného hradu Lietava. Podpora zo strany sponzorov, grantových organizácií a dobrovoľníkov pomáha vykonávať hradnú prácu na zmysluplnej úrovni. To znamená, že ak spojíme sily, tak dokážeme zachovať túto jedinečnú pamiatku deťom našich detí, ktorí pohľadom v budúcnosti budú vďační za naše vynaložené úsilie z minulosti.“  Ľubomír Chobot, riaditeľ Združenia na záchranu Lietavského hradu

Článok zostavila a napísala pre Žilinský večerník

Dana Mlejneková

Zdroj : http://www.zilinskyvecernik.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=14571&Itemid=70

Viac o hrade Lietava sa dozviete TU : http://www.hradlietava.sk/