Stretnutie skupiny priaznivcov a záchrancov Lietavského hradu malo hneď dva významy. Prvým bolo to, že otvorili tohtoročnú pracovnú sezónu. Druhý význam mal oddychový charakter. Po zime sa stretla partia priateľov a kolegov, ktorú netvoria len domáci členovia, ale aj Česi a ľudia z každého kúta Slovenska. „V združení nás je 41 ľudí. Priemerne sa však na hrade stretávame 10. Niektorí môžu vtedy, niektorí zas inokedy. V sobotu sme sa zišli približne 15,“ približuje víkendové stretnutie Ľubomír Chobot, vedúci združenia. Neobišlo sa bez prekážok, avšak príjemných. Na hrade Lietava sa v čase prác konal aj prvý tohtoročný zraz turistov a tak sa zároveň venovali návštevníkom hladným po informáciách.
Skupina sa zamerala najmä na čistenie studne na dne cisterny. V odhadzovaní odpadu z jej útrob začali už minulý rok. Tento rok sa združenie plánuje pustiť aj do stabilizácie ďalších múrov, musia ešte chvíľu počkať. Na hrade sa pracuje podľa starých zásad – od Juraja do Václava, teda od apríla do konca septembra. Ľ. Chobot vysvetľuje: „Na murovanie používame vápennú maltu. Tá nemá rada mráz a preto s ňou môžeme robiť iba v určitom čase v roku. Keďže my sme začali robiť už teraz v marci, ešte pred Jurajom, tak sa nemurovalo.“ Podľa vedúceho združenia je na studni ešte veľmi veľa práce. V budúcnosti by ju radi odovzdali jaskyniarom, ale problémom ostávajú financie.
Studňa v cisterne
Objekt studne na dne cisterny je zaujímavý zo stavebno - historického hľadiska. Na začiatku svojej doby bola však len cisterna, ktorú dal pravdepodobne do skaly vysekať v rokoch 1474-1494 Pavol Kiniži. Ako cisternu ju využíval začiatkom 16. storočia aj Mikuláš Kostka. Zachytávala sa v nej voda, ktorá stekala zo striech a používala sa pri varení, hasení, či polievaní. Neskôr Lietavský hrad vystriedal majiteľa. Barbora Kostková sa vydala za Františka Thurzu, ktorému sa na Lietavskom hrade narodil jeho syn Juraj. A z písomných prameňov vyplýva, že to bol práve on čo dal na dne cisterny vysekať živú studňu. Ľubomír Chobot pokračuje: Alojz Medňanský v knihe z roku 1844 : Malebná cesta dolu Váhom o nej píše: "Studňa je naozaj pozoruhodná. Asi na dve siahy do hĺbky je v skale vytesaný otvor, zrazu sa potom rozširujúci vo velikánsku podzemnú miestnosť a až uprostred nej zostupuje do hroznej hlbiny vlastná studňa". Podľa niektorých ľudí má studňa sto metrov, pretože sa tu našla studňová reťaz tejto dĺžky. Ale prútikári, ktorých máme aj v združení, jej odhadujú najviac
Sloboda medzi zrúcaninami
Hrad začal chátrať pred 250 rokmi keď stratil funkciu obydlia. Jeho ochranné prvky strechy sa rozpadli a murivo bolo vystavené dažďom, mrazom a nečasu. „Voda vyplavuje maltu z múrov a tým sa hrad začal meniť na zrúcaninu. My sa snažíme murivo stabilizovať tzv. konzerváciou,“ hovorí za združenie Ľ. Chobot a dodáva: „Pre väčšinu odborníkov to je najlepšie riešenie. Konzerváciou sa skupina záchrancov hradu snaží o predĺženie života pamiatky o ďalších 30 až 40 rokov, aj keď ju tým úplne nezachránia. „Je to však voči pamiatke najšetrnejšia metóda aby sme neznehodnotili je historickú hodnotu.“ Mnohé zrúcaniny hradov na Slovensku prešli v minulosti rekonštrukciou, ktorá sa časom ukázala ako nevhodná. Hrad Lietava sa konzervuje starými technológiami, ktoré svojou citlivou konzerváciou zachovávajú hodnotu vekov tejto 800 ročnej ruine. „Zaiste mi dáte za pravdu, že keď chodíte na hrady, radšej chodíte na zrúcaniny. Na nich cítite slobodu. Opekáte tam s priateľmi a nikto tam od vás nevyžaduje peniaze za vstup. Keď prídete do zrekonštruovaného hradu, začína to pri pokladni a dostanete sterilnú prehliadku,“ hovorí Ľ. Chobot.
Vďaka hojnému počtu sa v posledný marcový víkend niektorí členovia združenia pustili do prípravných prác na prvej vstupnej bráne, ktorej prvú etapu záchranných prác má tento rok podporiť aj Ministerstvo kultúry SR. Jediný objekt hradu, ktorý prejde čiastočnou obnovou je veža starej brány. Zrekonštruujú sa jej podlažia, spojovacie schodiská ako aj okná. V budúcnosti by mala veža slúžiť ako správcovský objekt. Na výskumných prácach Lietavského hradu sa v máji zúčastnia aj mladí reštaurátori z Banskej Štiavnice, ktorí tu budú vykonávať školskú prax. Hrad ako starý „elegán“ je svedkom mnohých turistických stretnutí. Priatelia zo Združenia na záchranu Lietavského hradu tu tiež zvyknú po práci relaxovať. Pri prvom tohtoročnom stretnutí dokonca oslavovali. Jedna členka združenia, Veronika, oslavovala narodeniny a zároveň upiekla pre ďalšieho oslávenca združenia Jofa zaslúžený klobásovo – slaninový koláč.
Zdroj článku - Žilinský večerník zo dňa 7. apríla 2009
Veronika Cvinčeková
Komentáre