Toto združenie sa stalo prvým na Slovensku, ktoré vlastní celú zrúcaninu hradu. „Pozemok pod hradom naďalej patrí Pozemkovému spoločenstvu lesnému Lietava. Umožnili nám založiť list vlastníctva na hrad Lietava a následne ho darovacou zmluvou previedli na nás,“ vysvetľuje Ľubomír Chobot, výkonný riaditeľ Združenia na záchranu Lietavského hradu. Pozemkové spoločenstvo združuje okolo 250 vlastníkov – akcionárov. Mimochodom, pokiaľ ide o stavbu, okrem Lietavy je ešte vysporiadanou zrúcaninou v našej krajine podľa Ľ. Chobota Lednický hrad (jednu polovicu hradu vlastní obec Lednica a druhú združenie s názvom Historicko-Astronomická spoločnosť).
Vlastníkmi z nevyhnutnosti
Lietavský hrad je z právneho hľadiska, ako sa hovorí - na poriadku od 21. októbra 2008. „Mnohí ľudia by si mohli myslieť, že na hrade od začiatku pôsobíme preto, aby sme hrad získali. Prvé kroky na získanie vlastníctva sme však podnikli v podstate až 25. januára tohto roka,“ rozpráva Ľ. Chobot. Aj toto rozhodnutie bolo však nevyhnutné pre záchranu hradu. Do roku 2007 sa totiž občianskemu združeniu darilo cez Pozemkové spoločenstvo lesné, získať dotácie z Ministerstva kultúry, no po zmene vlády sa podmienky zmenili a Pozemkové spoločenstvo lesné bolo vyradené z možných žiadateľov o grant. „V tejto situácii sme nemali ako získať prostriedky na, ako my hovoríme, na pokračovanie úspešnej konzervácie hradu,“ pokračuje Ľ. Chobot, „preto sme boli nútení dotiahnuť právne záležitosti s vlastníctvom hradu do konca.“ V tom období totiž Pozemkové spoločenstvo lesné právne hrad ešte nevlastnilo, iba pozemky pod ním, bolo treba stavbu hradu geodeticky zamerať a bolo treba vybaviť ďalšie administratívne veci. Všetko sa však nakoniec podarilo úspešne právne ošetriť a tým pádom mohol byť založený list vlastníctva na stavbu hradu.
Na rovnakej vlnovej dĺžke
Občianske združenie sa stalo vlastníkom hradu, no spoločenstvo vlastníkov s tým súhlasilo s podmienkou, že obec Lietava pristane na to, že v prípade zániku združenia prejde hrad zmluvou o prevode do majetku obce. Obec tak urobila, a tak, aj keby niekto chcel, nemožno tu hovoriť o žiadnych dobrodruhoch či zlatokopoch. Aj darovacia zmluva má určité podmienky. „Jednou z nich je, že sme zrúcaninu získali do daru za účelom rekonštrukcie, konzervácie a správcovstva hradu. Hrad nesmieme predať, založiť, majetok sme medzi sebou ošetrili ešte aj spomínanou zmluvou o prevode s obcou Lietava,“ upresňuje Ľ. Chobot.
Napokon, kladne sa k tomuto kroku vyjadrili aj pamiatkari, lebo, ako hovorí Miloš Dudáš, riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Žiline, už pred rokmi sa rýchlo dostali so združením na rovnakú vlnovú dĺžku. „Už deväť rokov sa venujú metodicky záchrane hradu, pre nás prijateľným spôsobom. Ide o drobné postupy, nie sú to nárazové akcie, ale zabezpečovanie najhorších častí citlivým spôsobom tak, aby sa ruina hradu neznehodnotila,“ konkretizuje M. Dudáš. V tomto procese záchrany sú najdôležitejší podľa Ľ. Chobota dvaja ľudia: statik a metodik, samozrejme, okrem úzkej spolupráce s pamiatkarmi od prvých zásahov na hrade v roku 2003. Práve metodik sa stará o to, ktorý zásah je, a nie je nutný, všetkým problémom na hrade sa totiž nedá venovať naraz.
Vlastníctvo hradu prináša predovšetkým zodpovednosť. „Výhodou je, že môžeme byť šťastní na takom krásnom mieste, lebo hrad sála veľmi pozitívnu energiu, ak si ju tam nájdete. A čo je dôležité, už teraz môžeme aj my žiadať o finančné prostriedky, nie je to cesta jednoduchá, ale je už aspoň možná. Na druhej strane, predtým sme tam pracovali ako dobrovoľníci, no dnes sme podľa pamiatkového zákona povinní sa ako vlastníci o pamiatku starať,“ konštatuje Ľ. Chobot a Miloš Dudáš dodáva: „Z nášho hľadiska je pozitívom, že združenie sa stalo vlastníkom objektu hradu a dalo do poriadku i právne veci, ktoré boli roky zanedbané. Všetko má svoj rub aj líc, aj pre nich vyplývajú povinnosti ako pre riadnych vlastníkov stavby. Povedal by som, že majú zodpovednosť riadneho gazdu domu. Našim cieľom v 21. storočí by nemalo byť hrady znova stavať, ale konzervovať ich a chrániť v prírodnom prostredí. To združenie robí a považujem ho za jedno z najlepších združení, ktoré takto na Slovensku pôsobí.“
Ľubomír Chobot je rodák z Lietavy a na tunajší hrad nedá dopustiť, podľa neho je určite jednou z najkrajších zrúcanín na Slovensku. „Lietava stojí za záchranu. Je to kompaktná zrúcanina, oproti iným na Slovensku v celkom dobrom stave a bola by škoda, keby taká vzácna ruina s krásne zachovanými architektonickými detailmi mala padnúť za obeť času,“ uzatvára Ľ. Chobot.
Dana Mlejneková
Snímky z www.hradlietava.sk
Fotky z hradu dostupné TU : http://lietava.rajce.idnes.cz/
Článok bol publikovaný v Žilinskom večerníku 11.11.2008
Rekonštrukcia južného exteriéru Donjona
Komentáre
Fandím Vám
V Lietave mam zahradku s chatkou,
Držím palce
čítal som o tom - nech sa darí !
Zmysluplná činnosť
Zdravíme svojich rodných, a ostatným - pod hradom sa robia skvelé akcie,
Chobi, osobne želám Lietave krásne dni...
:-))