chobiho dobrodružstvá

Runy ako je známe, boli normálnym hláskovým písmom, ako naša latinka, od ktorej boli pravdepodobne priamo odvodené. Bolo to tajné mystické písmo germánskych kmeňov. Runové nápisy mali prevažne kultový, bohoslužobný účel. Ako prvý ho používali Markománi a to už v 2.storočí pred naším letopočtom. Poznali ho aj Keltovia. Neskoršie sa runy udomácnili aj medzi balkánskymi Dákmi. Vývoj rún vyvrcholil až u germánskych kmeňov.

Runová abeceda sa menovala futhark. Týmito „siedmimi“ hláskami sa totiž runová abeceda vlastne začínala a oni vytvorili toto pomenovanie. Starší futhark (do 9.stor.n.l.) obsahoval 24, novší dokonca iba 16 hlások. Tvar runových symbolov sa priebehom stáročí ustavične menil. V záverečnej fáze ich rozkvetu sa vytvorili tri odlišné varianty run :  germánske, švedsko-nórske a dánske. V Dánsku sa v 11.storočí objavili ešte takzvané bodkované runy. Začiatkom 12. storočia latinka odstránila toto písmo z praktického života. Iba Nemci pretvorili futhark na svojské písmo - gotické, známe pod názvom „švabach“. No napokon aj tento najživotaschopnejší potomok futharku podľahol náporu víťaznej latinky.

Výbojné severské národy (Švédi, Nóri, Dáni) v období, keď futhark ešte bežne používali poznáme pod súhrnným názvom Vikingovia. Ich loďstvo ohrozovalo pobrežie celej Európy a dostalo sa až k brehom Severnej Ameriky. Vikingovia však vnikli aj hlboko do európskeho vnútrozemia. V oblasti jazera Ladoga si vytvorili vlastný štát. Svoje lode prepravovali ďalej na juh po suchej zemi až k rieke Volge a po jej prúde sa dostali až do Čierneho mora. V roku 860 a 941 zaútočili dokonca na Carihrad. Boli to na tie časy výkony naozaj úžasné.

Dosiaľ sa predpokladalo, že na území nášho štátu sa Vikingovia nikdy nedostali. Výskyt archeologických pamiatok, typicky vikingských, ktoré sa našli u nás pri vykopávkach, vysvetľoval sa tak, že ide o predmety získané výmenou tovaru. Presvedčivý dôkaz o pobyte Vikingov na našom území sa totiž dosiaľ nikde nepodarilo nájsť. Runový nápis na Lietavskom hrade sa ukázalo, je prvým rukolapným dôkazom tohto druhu.

Naša predbežná analýza záhadného nápisu na Lietave dospela k tomuto záveru : K pôvodnému, najstaršiemu (azda keltskému) nápisu pribudol z ľavej strany germánsky runový text, zatiaľ čo v pravo od neho - oveľa neskoršie – bol pripísaný novším dánskym futharkom druhý záznam. Predpokladáme, že runový nápis bol súčasťou obetného pohanského oltára, ktorý ako sa to aj v povestiach dosiaľ uchovalo stal v praveku na tomto najvýchodnejšom výbežku Súľovských skál. Nakoľko špecialistu z oboru runológie u nás nemáme, prekonzultujeme si lietavský runový nápis s runológmi severských štátoch, kde toto vedné odvetvie má dlhú tradíciu a vysokú úroveň. Potom sa k lietavským runám na stránkach nášho časopisu ešte vrátime.