chobiho dobrodružstvá

Pozoruji krajinu, která otvírá prostor přede mnou. Krajinu členitou a hluboce přeťatou koryty řek. Nad lány pooraných polí se vlní stráně porostlé šlechtěnými travinami, tu a tam jsou spásány dobytkem, jinde pečlivě posečeny. Kuželovité snopy sena pak tvoří na poli pravidelnou linii mizící na okraji lesa. Vesnice se v dolinách klikatí podél potoků a řek, v podhorských oblastech stoupají vzhůru stráněmi, aby se dlouhými pásy zakously do lesa na úbočí hory.

Záchrana zrúcanín hradov je dnes prioritou mnohých občianskych združení na Slovensku. Problémom zrúcanín hradov sú však majetkovo-právne vzťahy, ktoré často znemožňujú konať vo veci záchrany hradov a tým aj blokujú získavanie finančných prostriedkov na záchranu. Medzi najväčšie prekážky patrí skutočnosť, že hrady ako stavby väčšinou de facto neexistujú a tento problém je možné riešiť len komplexne za účasti orgánov štátnej správy. Zrúcaniny hradov by mali potom šancu byť aj v budúcnosti symbolom daného kraja a v prípade záujmu verejnosti by boli zachované aj pre budúce generácie.

Dňa 25. januára 2008 sa stretli na Krajskom pamiatkovom úrade v Žiline , vlastník parcely hradu Lietava – Pozemkové spoločenstvo lesné Lietava a momentálny správca NKP Hradu Lietava – Združenie na záchranu Lietavského hradu. Dôvod stretnutia bolo vyriešenie vlastníckych vzťahov k NKP hradu Lietava.

Na trhu operuje skupina firiem, ktorých jadrom činnosti je predávanie "katalógovej reklamy" prostredníctvom podvodu. Obštrukčne napísanou zmluvou, pod zámienkou "opravy kontaktných údajou uverejnených v Internetovom registri" získavajú svoje zákazky.

Združenie na záchranu Lietavského hradu už od roku 2003 aktívne spolupracuje s vlastníkom pri realizácii konzervácie národnej kultúrnej pamiatky zrúcaniny hradu Lietava. Prvý Workshop na tému : Ochrana torzálnej architektúry sme usporiadali v júni roku 2003. Naviazali sme kontakty s odborníkmi a priamo na pamiatke dochádzalo k odovzdávaniu praktických i teoretických skúseností. V roku 2004 prebehli ďalšie tri podobné akcie, pri ktorých sa schádzali záujemcovia o ochranu historických torz na úrovni odborník – laik. V roku 2005 sme s projektom „Poznajme a chráňme hrady Európy boli podporení EÚ fondom Culture 2000. V tom istom roku sme usporiadali taktiež cyklus Workshopov a seminárov na tému Ochrana zrúcanín v kultúrnej krajine. Výstupom tohto projektu bola kniha: Ochrana zrúcanín v kultúrnej krajine. Celý projekt bol podporený z fondu: Obnovme si svoj dom 1.3 MK SR. V roku 2006 sme boli zapojení do projektu: ,,Záchrana pamiatok pre budúce generácie“ podporeného fondom EÚ Culture 2000. Základom projektu bolo organizovanie Workshopov z našej strany predovšetkým na tému ochrana historických torz. Z predchádzajúcich odstavcov vyplýva, že máme s organizovaním podobných aktivít bohaté skúsenosti.

Zrúcanina hradu Lietava patrí k najrozsiahlejším a hradným objektom na Slovensku. Za viac ako sedem storočí svojej existencie prišiel dlhým stavebným vývojom ukončeným renesančnou prestavbou. Posledných dvestopäťdesiat rokov je opustený a jeho súčasný stav je alarmujúci. Základ hradu tvorila hranolová veža (dnes zachovalá do výšky 14. metrov). Vo východnom smere bol k veži pristavený mohutný hradný palác ukončený kaplnkou. Dodnes nesú jeho múry architektonické detaily. Stav palácových múrov je však kritický (vzniká značný odklon z vnútornej osy). Západným smerom od veže sa nachádza piata brána hradu (má značne poškodený plášť muriva) a ďalej na západ stojí ďalšie obytné budovy a palác. Na severovýchodnej strane od vnútorného hradu je predhradie ukončené Podkovovitou vežou a rondelovou delovou baštou. Rovnobežne s prvým predhradím sa tiahne druhé predhradie ukončené vstupnou bránou.

„Kedykoľvek som stál pod stenami hradnej zrúcaniny, napĺňal ma zvláštny pocit. Akoby okolo mňa prechádzala história a nebola zmrazená v konkrétnej podobe zachovalej stavby, ale kontinuálne pokračovala. Holé popraskané múry, nepatrné zbytky omietok, zubaté, nerovné korunky zachovalých hradieb. Toto a mnoho ďalších detailov vyvoláva v človeku bezprostredný zážitok, ktorý je nazývaný cenou veku, hodnotou starnutia alebo dojmom pominuteľnosti, kde sa do kontextu stavia boj s prírodou a ľudským dielom.“